Page 8 - DRIENICA v premenách času
P. 8

banky, pois ovne. Začal tiež pozemkovú reformu, konfiškoval  pôdu kolaborantov. KVP tiež
               zaručil, bolo to pre Slovákov obzvláš  dôležité, samobytnos  slovenského národa. Slovenskú
               národnú  radu  a jej  výkonný  orgán  Zbor  povereníkov  ustanovil  za  zákonodarný  a  výkonný
               orgán na Slovensku.
                      26. mája 1946 sa konali vo by do Národného zhromaždenia. Na Slovensku zví azila
               Agrárna strana, v Čechách a celoštátne Komunistická strana Československa. A to bol koniec
               všetkým  nádejam  o rovnoprávnom  postavení  Slovenska  a Slovákov  v novej  republike.
               Gottwaldova  vláda  oklieštila  právomoci  slovenských  orgánov,  vládla  len  z Prahy.  Za  tejto
               situácie  mohli  slovenskí  komunisti,  na  základe  aj  mnohých  vymyslených  káuz,  postupne
               vytlači  agrárnikov z politického života krajiny.
                      Od 1.1.1947 sa začal plni  Dvojročný plán obnovy vojnou zničeného hospodárstva.
               V po nohospodárstve  sa  mala  dosiahnu   predvojnová  úrove ,  priemyselná  výroba  mala
               vzrás   o 10%,  niektoré  priemyselné  podniky  z českého  pohraničia  sa  mali  presunú   na
               Slovensko. V júni 1947 ČSR odmietla Marshallov plán; plán, ktorým USA ponúkali rozsiahlu
               pomoc  európskym  krajinám,  ich  obnovu.  V roku  1947  bola  u nás  katastrofálna  neúroda
               a hrozil hlad. Vláda ako náhradu za Marshallov plán podpísala hospodársku zmluvu so ZSSR
               na  pä   rokov.  Pod a  nej  nám    sovieti  dodali  600  tisíc  ton  obilia.  Vláda  zaviedla  aj  tzv.
               milionársku da , z výnosov ktorej sa malo zlepši  zásobovanie. Všetky tieto kroky nás čoraz
               väčšmi v ahovali do mocenskej sféry Sovietskeho zväzu.
































                      V popredí posledný predvojnový richtár v obci Štefan Škovran – „fírer“ na jednej z obecných slávností.

                      V obci  začínal  mierový  život  so  všetkými  peripetiami  –  výhrami  a  prehrami  -  tých
               čias.   udia  sa  pustili  s  chu ou  do  rekonštrukčných  prác.  Chodili  do  Sabinova  opravova

               mosty, železnicu. V obci sa začala opravova  cesta, ktorá bola v dezolátnom stave.
                      Ostatným  predvojnovým richtárom obce bol Štefan Škovran – „fírer“.  Po 14. marci
               1939  vládna  moc  za  komisára  obce  dosadila  Eliáša  Mikitu.    Štefan  Škovran  po  prechode
               frontu sa ihne  znova ujal funkcie. Súčasne bol ustanovený tzv. Revolučný národný výbor
               v zložení  Štefan  Škovran  –  fírer,  Juraj  Pustý,  Peter  Hudák.  Výbor  pracoval  samostatne
               a iniciatívne. Na zaistenie poriadku a moci vytvoril v obci oddiel  udovej milície – ozbrojenej
               služby. Velite om oddielu bol Štefan Škovran mladší, syn richtára, členmi tiež mladí chlapi,
               vyzbrojení puškami (tých zostalo z povstania dos ).
   3   4   5   6   7   8   9   10   11   12   13