Page 7 - DRIENICA v premenách času
P. 7

desiatky a o duchovnú správu nad týmto územím“. Notársku listinu zostavil v rokoch 1331 –
               1332  v po skom  Novom  Sączi  verejný  notár  Ján  z Gosty a.  Listina  sa  našla  v Spišskej

               Kapitule. Súdny spor sa konal v Novom Sączi z rozhodnutia pápežskej kúrie.
                      Na  súde  sa  riešila  s ažnos   farárov  z Toryského  dištriktu  z roku  1329,  ktorí
               protestovali proti násilnému zabratiu  cirkevných desiatkov z uvedeného dištriktu a uväzneniu
               niektorých farárov jágerským biskupom Čanádom. Ten si robil nároky na začlenenie dištriktu
               do svojho biskupstva, hoci dištrikt patril oddávna pod cirkevnú správu Spišského prepošstva,
               teda  pod  správu  Ostrihomského  arcibiskupstva.  Hoci  pápežský  súd  rozhodol  v prospech
               farárov  zo  Šariša,  uznal  vinu  jágerského  biskupa  a za  spáchané  násilie  a škody  mu  udelil
               pokutu,    rozsudok  nenadobudol  právoplatnos .  Jágerský  biskup  Čanád  sa  medzitým  stal
               ostrihomským  arcibiskupom.  O štyri  roky  neskôr  síce  prepustil  správu  Toryského
               archidiakonátu  biskupovi  v Jágri,  ale  s podmienkou,  že  desiatky  z tohto  územia  sa  na alej
               budú odovzdáva  Spišskej Kapitule.
                      Pre  nás  je  rozhodujúce,  že  v tejto  notárskej  listine  je  potvrdená  existencia  kostola
               a farnosti v Jakubovanoch a v  alších obciach Šariša už v roku 1332 (13) .
                      Prvá priama explicitná písomná správa o Šome pochádza však až z roku 1343. Vtedy
               išlo o dohodu medzi zemanmi Petrom zo Svinie (obec patrila panstvu Svinia) a Ladislavom
               z Méry, pod a ktorej bol Ladislav povinný sa do roka zo Šomy ods ahova . Z obsahu listiny
               vyplýva,  že  Ladislav mal  v  Šome  kúriu  (zemiansku  usadlos ),    že  teda  obec  už  musela
               existova  aspo  dve – tri desa ročia pred spísaním uvedenej dohody. Obec potom ešte v 14.
               storočí na krátky čas získali Cudarovci.
                      V roku 1391 v listine – rozsudku palatína Štefana sa zas dozvedáme, že bol uzavretý
               dlhodobý spor o Jakubovany, Kapov u a Šomu medzi Petrom, synom Čirkeho (Chyrke) z Idy
               a Počom (Poch), synom Be adika z Kapovnej. V rozsudku sa obe strany odvolávali na staršie
               listiny z rokov  1372 – 1376. Pod a tohto rozsudku mali zosta  všetky tri dediny v rukách
               pôvodných majite ov - Poča a Antona, ako aj Jakuba, syna Mikuláša. V listine sa uvádzajú aj
               richtári uvedených troch obcí.
                      Onedlho  v roku  1401  tieto  dediny  kúpili  synovia  Imricha,  syna  Gála  z Úpora
               v Zemplínskej stolici. Majitelia obce, ako aj jednotlivých port ( dvorov - usadlostí) sa rýchlo
               striedali.  V  14.  –  16.  storočí  tu  vlastnili  majetky  zemania    zo  Svine,  Jakubovian,  Úpora,
               Šomy,  Šemše,  Cudarovci,  Wernerovci,  Melcerovci.  V  roku  1544  čas   obce  kúpilo  mesto

               Bardejov, čas  obce patrila Bornemiszovcom. Majetky boli dávané ako záloha.
                      R. 1544 odkúpilo mesto Sabinov od bardejovského občana Petra Barana a jeho syna
               Martina polovicu dedín Jakubovany, Šoma a prédium (majer) Pustakapolna, aj s poddanými
               za  700  zlatých (14) .  Nasledovali  spory  so  š achtou.  Zemepáni  protestovali  proti  tomuto
               prevodu. A tak Maximilián II. v roku 1571 znova potvrdil , že majetok bol riadne odkúpený
               a skutočne patrí mestu Sabinov. V roku 1572 prebehla introdukcia (zápis) a štatúcia (faktický
               reálny spôsob odovzdania) majetku.
                      Poddaní zakúpených dedín odvádzali mestu Sabinov ako svojmu zemepánovi ročnú
               da   v peniazoch,  naturáliách  a pod a  potreby  mesta  boli  zrejme  využívaní  aj  na  rozličné
               sezónne práce. Napr. Orkucany v roku 1566 zaplatili ročnú da  25 zlatých, Jakubovany 13
               zlatých a Šoma 6 zlatých.

                 Osada Kapov a (Kapolna)
                      Bolo to stredoveké dnes už zaniknuté sídlo v južnej časti chotára Drienice v chotárnej
               časti Kapolna na hranici s chotárom Sabinova. Tu v hlbokom úvoze medzi Rentavou hôrkou

               13  Rok 1332 je rokom ukončenia súdneho sporu, je rokom zverejnenia notárskej listiny a tým i rokom potvrdenia existencie
               farnosti Jakubovany, do ktorej s pravdepodobnos ou hraničiacou takmer s istotou patrili ako filiálky Šoma a Kapolna.
               Z kontextu notárskej listiny a  alších dokumentov tiež vyplýva, že Šoma i Kapov a ako osady museli existova  už pred
               rokom 1332.
               14
                  Pre porovnanie uve me, že mesto Sabinov v roku 1546 kúpilo celé Orkucany za 1614 zlatých.
   2   3   4   5   6   7   8   9   10   11   12