Page 5 - DRIENICA v premenách času

Horská cesta potom v utine v miestach dnešnej Baziliky minor (zasvätenej skonaniu
- Zosnutiu Presvätej Bohorodičky) odbočovala smerom na západ popod Hanigovský zámok
na kótu Forgáčka (970 m). Tu prekročiac hlavný hrebe Čergovského pohoria, pokračovala
alej na Livov a do Po ska.
V utine neodbočiac, stará Bardejovská cesta pokračovala alej údolím potoka
utinka cez Majdan, Podbaranie, Ambrušovce (2,3) , Čergov, Hertník až do Bardejova. Na
Čergove sa k nej pripájala cesta od Hradiska a Prešova. Z Čergova po hlavnom hrebeni cez
sedlo Priehyba sa dalo dosta aj na kótu Forgáčka.
Zo starej Bardejovskej cesty v lokalite Podbaranie smerom na juh odbočovala lesná

cesta. Táto cesta za osadou Baranie (44) , za dnešným cintorínom tejto osady, ústila na pre nás
už tajomnú kamením dláždenú cestu prechádzajúcu lesom smerom na kótu Okrúhla. Asi
100m – 150m pred touto kótou (v lese nad osadou Baranie) je akoby umele navŕšený kopec
s väčším výskytom kameniva ako v okolitom teréne. Možno sú to zvyšky tajomného hradu

templárov, ktorý tu niekedy stál a o ktorom hovoria legendy.
Z Čergova po hlavnom hrebeni po zelenej značke cez kótu Okrúhla sa dá dosta na
Lysú horu. Z nej po modrej značke zídeme do rekreačnej oblasti a do samotnej Drienice.

Dejiny obce

Počiatky osídlenia Sabinova a blízkeho okolia spadajú do praveku do mladšej fázy
staršej doby kamennej – paleolitu (40000 – 10000 pred n. l.). Prvé doložené osídlenie
v blízkosti Drienice pochádzalo však až z neskoršej doby kamennej eneolitu (3500 – 1900
pred n. l.) Dnes je lokalita tohto sídliska pod vodami priehradnej nádrže na potoku Telek (za
Lúčnou).
Riečna niva Torysy bola osídlená aj v dobe bronzovej (1900 – 700 pred n. l.); avšak
prvé historicky doložené obyvate stvo – trácko-skýtske kmene – prišli na územie východného
Slovenska až v staršej dobe železnej – halštatskej (700 – 400 pred n. l. ). Potom v mladšej
dobe železnej – laténskej (400 pred n. l. – 0 ) tu žili Kelti.
V staroveku v dobe rímskej (1. – 4. st. n. l.) údolie Torysy obýval ud przeworskej
kultúry. Etnicky patril ku germánskemu kme u Vandalov.
Začiatkom 4. storočia n. l. pod tlakom etník z východu starogermánske kmene opustili
územie Slovenska, presunuli sa do oblastí severnej Itálie; tu rozložili (západnú) Rímsku ríšu.
Táto napokon r. 476 n. l. aj v dôsledku ich náporu zanikla. K nám, do uvo neného

mocenského priestoru, začali prenika etniká zo severu a východu. Začalo sa obdobie
s ahovania národov. Začínal stredovek.
Najprv do stredoeurópskeho priestoru prenikli Huni. Ich ríša dosiahla najväčší
rozmach za panovania Atilu (434 – 453 n.l.). Po Atilovej smrti sa Huni stiahli za Dneper a ich
ríša sa rozpadla. Za Hunmi nasledovali Slovania.
Pravlas ou Slovanov bolo územie na sever od Karpát, na východ od riek Odry a Visly,
na západ od Dnepra. Na severe ich územie ohraničovali Pripja ske močiare. Slovanská
pravlas bola prevažne lesnatá, nížinatá, neboli tam žiadne väčšie hory. Lesmi pretekalo
množstvo vodných tokov. Praslovania sa živili po nohospodárstvom, (pestovali najmä

2 Pre nadšencov turistiky a objavovania uvádzame, že na východ od Hanigoviec bola v roku 1411 doložená existencia hory
zvanej „Brána – Abranhegye“. V blízkosti nej, na jednej z uvedených ciest, zrejme musela existova brána – zásek. Horu sa
zatia nepodarilo lokalizova . Vzh adom na určitú podobnos slov Ambrušovce, Abran-hegye a skutočnos , že sa
bardejovská cesta práve v blízkosti Ambrušoviec vrezáva do úzkeho údolia, predpokladáme, že uvedený zásek sa mohol
nachádza práve pri tejto osade(?!)
3 Zaujímavá a podnetná je návšteva cintorína osady Ambrušovce.
4 Za vzhliadnutie stoja zvyšky chalúp, ich svojská architektúra. Po namáhavej túre sa v osade možno osvieži dúškom
znamenitej chladivej vody priamo z horského prame a.